• Vlastné bývanie v EÚ (2025): Slovensko má najvyšší podiel

    Vlastné bývanie v EÚ (2025): Slovensko má najvyšší podiel

    Vlastné bývanie v EÚ je najčastejšie v strednej a východnej Európe. Na Slovensku žilo v roku 2025 vo vlastnom byte alebo dome 93,8 % obyvateľov, čo je najvyšší podiel zo 27 krajín EÚ. Priemer EÚ je 68,5 %.

    Najviac nájomníkov má Nemecko (nájom tam tvorí 52,8 %), najmenej Slovensko. Na Slovensku býva v nájme len 6,2 % obyvateľov, v EÚ je to 31,5 %.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 93,8 % obyvateľov vo vlastnom bývaní (2025), v roku 2019 to bolo 90,9 %.
    • Poradie: najvyšší podiel zo 27 krajín EÚ; priemer EÚ 68,5 %.
    • Najvyšší podiel: Slovensko 93,8 %; najnižší: Nemecko 47,2 %.
    • Nájom za trhovú cenu platí na Slovensku 3,9 % obyvateľov, v EÚ 20,8 %.
    • Susedia (vlastné bývanie, 2025): Česko 75,1 %, Rakúsko 54,2 %, Maďarsko 89,8 %, Poľsko 87,2 %.

    Vlastné bývanie a nájom v krajinách EÚ (2025)

    PoradieKrajinaVlastné (%)Nájom (%)Trhový nájom (%)
    1.Slovensko93,86,23,9
    2.Rumunsko93,26,82,3
    3.Chorvátsko91,48,61,7
    4.Maďarsko89,810,24,3
    5.Poľsko87,212,85,0
    6.Litva86,513,53,6
    7.Bulharsko86,113,92,2
    8.Lotyšsko82,217,86,6
    9.Estónsko79,720,38,5
    10.Taliansko77,122,913,6
    11.Česko75,124,918,8
    12.Slovinsko74,225,87,6
    13.Španielsko73,626,417,4
    14.Portugalsko71,228,816,3
    15.Belgicko70,929,120,8
    16.Írsko70,929,114,6
    17.Malta70,929,121,2
    18.Grécko69,430,624,1
    19.Cyprus69,230,814,9
    20.Holandsko68,831,25,5
    21.Fínsko66,933,121,0
    22.Švédsko64,635,434,9
    23.Luxembursko64,135,928,1
    24.Francúzsko61,438,616,4
    25.Dánsko58,441,641,4
    26.Rakúsko54,245,830,8
    27.Nemecko47,252,846,8
    Zdroj: Eurostat, ilc_lvho02 – obyvatelia podľa spôsobu bývania, 2025 (EU-SILC). „Nájom“ zahŕňa trhový aj zvýhodnený. Zoradené podľa podielu vlastného bývania.
    Vodorovný stĺpcový graf podielu obyvateľov vo vlastnom bývaní v 27 krajinách EÚ v roku 2025. Najvyšší je v krajine Slovensko (93,8 %), najnižší v krajine Nemecko (47,2 %). Slovensko má 93,8 % a je na prvom mieste.
    Podiel obyvateľov vo vlastnom bývaní, 2025. Zdroj: Eurostat (ilc_lvho02).

    Súvislosti

    Vysoký podiel vlastníkov neznamená, že ľudia nemajú hypotéku. Na Slovensku má na bývanie úver alebo hypotéku 25,0 % obyvateľov, v EÚ 24,8 %. Podľa týchto údajov teda väčšina Slovákov býva vo vlastnom bez úveru na bývanie.

    Na opačnom konci rebríčka je Nemecko s podielom 47,2 %. V Nemecku býva vo vlastnom len 47,2 % obyvateľov, takže väčšina býva v nájme. Slovenský nájomný trh je naopak malý: trhový nájom tvorí len 3,9 % obyvateľov. Ceny bytov a ich vývoj pozrite na stránkach Ceny nehnuteľností na Slovensku a Ceny nehnuteľností v EÚ.

    Často kladené otázky

    Koľko Slovákov býva vo vlastnom?

    Podľa Eurostatu 93,8 % obyvateľov v roku 2025 (EU-SILC).

    Ktorá krajina EÚ má najviac vlastníkov bývania?

    Slovensko – 93,8 % obyvateľov (2025).

    Koľko ľudí na Slovensku býva v nájme?

    6,2 % obyvateľov (2025); z toho za trhovú cenu 3,9 %.

    Ktorá krajina EÚ má najmenej vlastníkov?

    Nemecko – 47,2 % obyvateľov (2025); väčšina tam býva v nájme.

    Metodika a vysvetlivky

    Údaje pochádzajú z prieskumu EU-SILC, nie zo sčítania. Ukazujú podiel obyvateľov (nie domácností) podľa toho, či bývajú vo vlastnom, alebo v prenajatom. Nájom za trhovú cenu je nájom bez zvýhodnenia; nájom za nižšiu alebo nulovú cenu zahŕňa napríklad byty od zamestnávateľa či príbuzných. Hodnoty sú výberové a môžu sa mierne líšiť od administratívnych zdrojov. Zdroje v tabuľke nemiešame: ide len o údaje Eurostatu.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, ilc_lvho02 – Distribution of population by tenure status, type of household and income group – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: rok 2025 (porovnanie s rokom 2019)
    • Dáta stiahnuté: 26. 10. 2026
    • Posledná aktualizácia článku: 26. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Verejný dlh krajín EÚ (2025): Slovensko 60,5 % HDP

    Verejný dlh krajín EÚ (2025): Slovensko 60,5 % HDP

    Verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2025 podľa Eurostatu 60,5 % HDP. Je to 12. najvyšší dlh z 27 krajín EÚ a o +1,6 p. b. viac ako v roku 2024 (58,9 % HDP). Priemer EÚ je 81,5 % HDP.

    Najvyšší dlh má Grécko (145,4 % HDP), najnižší Estónsko (24,0 % HDP). Nad referenčnou hodnotou 60 % HDP bolo v roku 2025 celkovo 12 z 27 krajín.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 60,5 % HDP (2025), 58,9 % HDP (2024), 48,1 % HDP (2019); od roku 2019 je to zmena o +12,4 p. b..
    • Poradie: 12. najvyšší dlh z 27; priemer EÚ 81,5 % HDP.
    • Najvyšší dlh: Grécko 145,4 % HDP; najnižší: Estónsko 24,0 % HDP.
    • Susedia (2025): Česko 44,2 % HDP, Rakúsko 80,7 % HDP, Maďarsko 74,4 % HDP, Poľsko 59,6 % HDP.
    • Najvyššia hodnota Slovenska v rokoch 2019 až 2025 bola v roku 2025: 60,5 % HDP.

    Verejný dlh krajín EÚ (2025)

    PoradieKrajinaDlh 2025 (% HDP)Dlh 2024 (% HDP)Zmena (p. b.)
    1.Grécko145,4153,5−8,1
    2.Taliansko136,7134,3+2,4
    3.Francúzsko115,7112,6+3,1
    4.Belgicko108,1104,0+4,1
    5.Španielsko100,5101,4−0,9
    6.Portugalsko89,293,0−3,8
    7.Fínsko88,482,5+5,9
    8.Rakúsko80,779,0+1,7
    9.Maďarsko74,473,5+0,9
    10.Slovinsko65,166,3−1,2
    11.Nemecko62,861,4+1,4
    12.Slovensko60,558,9+1,6
    13.Poľsko59,654,8+4,8
    14.Rumunsko58,954,6+4,3
    15.Chorvátsko55,756,5−0,8
    16.Cyprus52,360,1−7,8
    17.Malta46,346,0+0,3
    18.Lotyšsko46,245,7+0,5
    19.Holandsko44,744,0+0,7
    20.Česko44,243,2+1,0
    21.Litva39,337,8+1,5
    22.Švédsko35,134,0+1,1
    23.Írsko34,838,4−3,6
    24.Bulharsko29,923,7+6,2
    25.Dánsko27,229,9−2,7
    26.Luxembursko26,025,9+0,1
    27.Estónsko24,023,5+0,5
    Zdroj: Eurostat, gov_10dd_edpt1 – hrubý dlh sektora verejnej správy (Maastricht), % HDP. Zmena oproti 2024 je výpočet SUMDATA. Zoradené od najvyššieho dlhu.
    Vodorovný stĺpcový graf verejného dlhu 27 krajín EÚ v roku 2025 v percentách HDP. Najvyšší dlh má Grécko (145,4 % HDP), najnižší Estónsko (24,0 % HDP). Slovensko má 60,5 % HDP a je na 12. mieste od najvyššieho dlhu.
    Verejný dlh v % HDP, 2025. Zdroj: Eurostat (gov_10dd_edpt1).

    Súvislosti

    Dlh sa meria ako podiel na HDP, preto rastie, keď štát viac požičiava, ale klesá aj vtedy, keď ekonomika rastie rýchlejšie ako dlh. Slovensko malo v roku 2019 dlh 48,1 % HDP, v pandemickom roku 2020 vzrástol a od roku 2021 sa pohybuje okolo 55 až 61 % HDP. V roku 2025 bol 60,5 % HDP.

    Referenčná hodnota 60 % HDP pochádza z maastrichtských kritérií EÚ. Samotné prekročenie neznamená automatickú sankciu, slúži ako orientačný limit pre rozpočtovú politiku. Súvisiace údaje o výkone ekonomiky nájdete na stránke HDP na obyvateľa v EÚ.

    Často kladené otázky

    Aký vysoký je verejný dlh Slovenska?

    Podľa Eurostatu 60,5 % HDP (rok 2025), v roku 2024 to bolo 58,9 % HDP.

    Ktorá krajina EÚ má najvyšší verejný dlh?

    Grécko – 145,4 % HDP (2025).

    Je dlh Slovenska vyšší ako v Česku?

    Áno. Slovensko 60,5 % HDP, Česko 44,2 % HDP (2025).

    Čo znamená dlh v percentách HDP?

    Je to hrubý dlh celej verejnej správy vydelený ročným HDP krajiny. Umožňuje porovnať krajiny rôznej veľkosti.

    Metodika a vysvetlivky

    Verejný dlh je tu hrubý konsolidovaný dlh sektora verejnej správy (štát, samosprávy, fondy sociálneho zabezpečenia) podľa metodiky Maastricht (Eurostat, tabuľka gov_10dd_edpt1, jednotka % HDP, sektor S13). Slovenský národný ukazovateľ ministerstva financií a údaje ŠÚ SR môžu mať inú metodiku, preto sa v tabuľke nemiešajú. Hodnoty za rok 2025 sú podľa Eurostatu z 21. 10. 2026.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, gov_10dd_edpt1 – Government consolidated gross debt – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: rok 2025 (porovnanie s rokmi 2024 a 2019)
    • Dáta stiahnuté: 26. 10. 2026
    • Posledná aktualizácia článku: 26. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Náklady na bývanie v EÚ (2025): Slovensko 3,5 % obyvateľov zaťažených

    Náklady na bývanie v EÚ (2025): Slovensko 3,5 % obyvateľov zaťažených

    Náklady na bývanie tvorili v roku 2025 viac ako 40 % disponibilného príjmu u 3,5 % obyvateľov Slovenska. Je to 4. najnižší podiel z 27 krajín EÚ. Priemer EÚ je 7,7 %, teda približne 2,2 × viac.

    Najviac sú nákladmi na bývanie zaťažení obyvatelia krajiny Grécko (26,4 %), najmenej obyvatelia krajiny Cyprus (2,4 %).

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 3,5 % obyvateľov (2025), v roku 2024 6,4 %, v roku 2019 5,7 %.
    • Poradie: 4. najnižšie z 27; priemer EÚ 7,7 %.
    • Najvyššie zaťaženie: Grécko 26,4 %; najnižšie: Cyprus 2,4 %.
    • Susedia (2025): Česko 8,2 %, Rakúsko 6,1 %, Maďarsko 5,3 %, Poľsko 4,1 %.
    • Nemecko: 11,2 % (2025).

    Zaťaženie nákladmi na bývanie v EÚ (2025)

    PoradieKrajina2025 (%)2024 (%)Zmena (p. b.)
    1.Grécko26,428,9−2,5
    2.Dánsko14,714,6+0,1
    3.Nemecko11,212,0−0,8
    4.Švédsko10,810,6+0,2
    5.Estónsko8,88,6+0,2
    6.Česko8,29,2−1,0
    7.Luxembursko8,18,0+0,1
    8.Španielsko7,27,8−0,6
    9.Bulharsko6,98,0−1,1
    10.Belgicko6,76,70,0
    11.Holandsko6,56,9−0,4
    12.Francúzsko6,47,0−0,6
    13.Portugalsko6,36,9−0,6
    14.Rakúsko6,16,3−0,2
    15.Malta6,05,9+0,1
    16.Lotyšsko5,76,7−1,0
    17.Litva5,76,2−0,5
    18.Írsko5,34,5+0,8
    19.Maďarsko5,39,0−3,7
    20.Taliansko5,05,1−0,1
    21.Rumunsko5,04,7+0,3
    22.Fínsko4,75,4−0,7
    23.Poľsko4,15,2−1,1
    24.Slovinsko3,53,8−0,3
    25.Slovensko3,56,4−2,9
    26.Chorvátsko3,23,7−0,5
    27.Cyprus2,42,40,0
    Zdroj: Eurostat, ilc_lvho07a – podiel obyvateľov, ktorých náklady na bývanie presahujú 40 % disponibilného príjmu; zmena oproti 2024 je výpočet SUMDATA. Zoradené od najvyššieho podielu.
    Vodorovný stĺpcový graf podielu obyvateľov, ktorých náklady na bývanie tvoria viac ako 40 % príjmu, v 27 krajinách EÚ v roku 2025. Najvyšší podiel je v krajine Grécko (26,4 %), najnižší v krajine Cyprus (2,4 %). Slovensko má 3,5 %.
    Podiel obyvateľov s nákladmi na bývanie nad 40 % príjmu, 2025. Zdroj: Eurostat (ilc_lvho07a).

    Súvislosti

    Nízky podiel na Slovensku môže súvisieť s tým, že väčšina ľudí býva vo vlastnom bývaní, často bez hypotéky (pozri článok Vlastné bývanie v EÚ). Nízky podiel však neznamená, že sa bývanie nezdražuje. Ceny bytov pozrite na stránke Ceny nehnuteľností na Slovensku.

    Poznámka: Eurostat označuje slovenskú hodnotu za rok 2025 značkou „b“ (prerušenie časového radu). Porovnanie s predchádzajúcimi rokmi preto berte opatrne.

    Často kladené otázky

    Čo znamená zaťaženie nákladmi na bývanie?

    Je to podiel obyvateľov, ktorí platia za bývanie (nájom, splátky, energie, poplatky) viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu.

    Aké je zaťaženie nákladmi na bývanie na Slovensku?

    3,5 % obyvateľov v roku 2025; priemer EÚ je 7,7 %.

    V ktorej krajine EÚ je bývanie najzaťažujúcejšie?

    V krajine Grécko – 26,4 % obyvateľov (2025).

    Je zaťaženie na Slovensku nižšie ako v Česku?

    Áno. Slovensko 3,5 %, Česko 8,2 % (2025).

    Metodika a vysvetlivky

    Ukazovateľ Housing cost overburden rate sleduje podiel obyvateľov v domácnostiach, kde celkové náklady na bývanie (po odpočítaní prípadných príspevkov) tvoria viac ako 40 % disponibilného príjmu. Údaje pochádzajú z prieskumu EU-SILC (výber domácností), nie zo sčítania. Údaje ŠÚ SR o výdavkoch domácností sa používajú inou metodikou a v tabuľke sa nemiešajú.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, ilc_lvho07a – Housing cost overburden rate by age, sex and poverty status – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: rok 2025 (porovnanie s rokmi 2024 a 2019)
    • Dáta stiahnuté: 26. 10. 2026
    • Posledná aktualizácia článku: 26. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Počet obyvateľov krajín EÚ (2026)

    Počet obyvateľov krajín EÚ (2026)

    Počet obyvateľov EÚ bol k 1. januáru 2026 podľa predbežného odhadu Eurostatu 451 990 314, za rok 2025 pribudlo 705 756 ľudí. Slovensko malo 5 409 407 obyvateľov a bolo 19. najväčšou krajinou z 27.

    Kým EÚ ako celok rástla, Slovensko patrí medzi 11 krajín, ktorým obyvatelia ubudli: za rok o 10 044 (−0,19 %). Najrýchlejšie rástla Malta (+2,4 %), najviac ľudí relatívne ubudlo v Lotyšsku (−0,8 %).

    Rýchle fakty

    • EÚ-27: 451 990 314 obyvateľov (1. 1. 2026), za rok +705 756.
    • Slovensko: 5 409 407 obyvateľov, 19. miesto v EÚ, 1,2 % obyvateľov EÚ.
    • Najväčšia krajina: Nemecko (83 467 117), najmenšia: Malta (588 254).
    • Česko: 10 915 839, Španielsko: 49 590 099 (1. 1. 2026).
    • Obyvatelia ubudli v 11 z 27 krajín (zmena za rok 2025).

    Počet obyvateľov krajín EÚ (k 1. 1. 2026)

    PoradieKrajinaObyvateliaZmenaZmena (%)
    1.Nemecko83 467 117−110 023−0,13
    2.Francúzsko69 112 309+229 709+0,33
    3.Taliansko58 942 828−6360,00
    4.Španielsko49 590 099+461 802+0,94
    5.Poľsko36 332 765−164 730−0,45
    6.Rumunsko19 041 322−1 829−0,01
    7.Holandsko18 130 208+86 181+0,48
    8.Belgicko11 955 308+71 813+0,60
    9.Portugalsko11 424 031+36 809+0,32
    10.Česko10 915 839+6 339+0,06
    11.Švédsko10 605 529+17 819+0,17
    12.Grécko10 366 586−5 749−0,06
    13.Maďarsko9 488 428−51 074−0,54
    14.Rakúsko9 215 956+18 743+0,20
    15.Bulharsko6 423 207−14 153−0,22
    16.Dánsko6 025 603+32 869+0,55
    17.Fínsko5 652 881+16 910+0,30
    18.Írsko5 510 565+70 287+1,29
    19.Slovensko5 409 407−10 044−0,19
    20.Chorvátsko3 876 002+1 652+0,04
    21.Litva2 887 592−3 072−0,11
    22.Slovinsko2 135 107+4 257+0,20
    23.Lotyšsko1 845 096−15 469−0,83
    24.Estónsko1 360 745−9 250−0,68
    25.Cyprus996 571+13 605+1,38
    26.Luxembursko690 959+8 986+1,32
    27.Malta588 254+14 004+2,44
    EÚ-27451 990 314+705 756+0,16
    Zdroj: Eurostat, demo_gind – počet obyvateľov k 1. januáru; obdobie: 1. 1. 2025 a 1. 1. 2026. Údaje za EÚ-27 a niektoré krajiny sú predbežné alebo odhad. Obyvatelia sú k 1. 1. 2026, zmena je za rok 2025 (1. 1. 2025 → 1. 1. 2026). Zmena je výpočet SUMDATA.
    Vodorovný stĺpcový graf zmeny počtu obyvateľov 27 krajín EÚ za rok 2025. Najrýchlejšie rástla krajina Malta (+2,4 %), najviac obyvateľov relatívne ubudlo v Lotyšsku (−0,8 %). Slovensko −0,19 %.
    Zmena počtu obyvateľov za rok 2025 (1. 1. 2025 → 1. 1. 2026). Zdroj: Eurostat (demo_gind), výpočet SUMDATA.

    Súvislosti

    Počet obyvateľov Slovenska podľa krajov a okresov z údajov ŠÚ SR nájdete na stránkach Počet obyvateľov podľa krajov a Počet obyvateľov podľa okresov. Údaje Eurostatu sa môžu od ŠÚ SR líšiť v dátume spracovania a revíziách, preto ich používame len na porovnanie krajín. Sťahovanie obyvateľov ukazuje stránka Migračné saldo podľa okresov.

    Často kladené otázky

    Koľko obyvateľov má EÚ?

    K 1. 1. 2026 podľa predbežného odhadu Eurostatu 451 990 314.

    Koľko obyvateľov má Slovensko v porovnaní s EÚ?

    5 409 407 (1. 1. 2026), teda 1,2 % obyvateľov EÚ. Slovensko je 19. najväčšou krajinou.

    Ktorá krajina EÚ má najviac obyvateľov?

    Nemecko – 83 467 117 (1. 1. 2026).

    Koľko obyvateľov má Španielsko?

    Podľa predbežného údaja Eurostatu 49 590 099 (1. 1. 2026).

    Metodika a vysvetlivky

    Počet obyvateľov k 1. januáru zverejňuje Eurostat z údajov národných štatistických úradov. Zmena za rok je rozdiel medzi stavom k 1. 1. 2026 a 1. 1. 2025 a zahŕňa prirodzený prírastok (narodení mínus zomrelí) aj sťahovanie. Označenie „p“ znamená predbežný údaj, „e“ odhad.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, demo_gind – Population change – demographic balance and crude rates at national level – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: k 1. 1. 2025 a 1. 1. 2026
    • Dáta stiahnuté: 21. 10. 2026
    • Posledná aktualizácia článku: 21. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Čistá mzda v EÚ (2025): porovnanie krajín

    Čistá mzda v EÚ (2025): porovnanie krajín

    Priemerná čistá mzda v EÚ bola v roku 2025 pri slobodnom človeku bez detí s priemernou mzdou 29 954 € ročne, približne 2 496 € mesačne. Na Slovensku to bolo 18 097 € ročne (približne 1 508 € mesačne), teda 60 % priemeru EÚ. Slovensko bolo na 23. mieste z 27 krajín.

    Po zohľadnení nižších cien (v kúpnej sile) sa rozdiel oproti priemeru zmenšuje na 73 % priemeru EÚ. V poradí krajín je však Slovensko podľa kúpnej sily až 25., pretože v iných krajinách s nízkymi mzdami sú ceny ešte nižšie.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 18 097 € čistého ročne, približne 1 508 € mesačne (2025).
    • Priemer EÚ-27: 29 954 € ročne, približne 2 496 € mesačne (2025).
    • Najvyšší čistý zárobok: Luxembursko (55 877 € ročne), najnižší: Rumunsko (13 877 €).
    • Medziročný rast: Slovensko 6,5 %, EÚ 4,1 % (2024 → 2025).
    • Česko: 20 901 € ročne (2025).

    Čistá mzda v EÚ podľa krajín (2025)

    PoradieKrajinaČisté (€/rok)Mesačne (€)PPS/rok
    1.Luxembursko55 8774 65642 063
    2.Írsko47 0273 91934 060
    3.Dánsko45 4303 78631 771
    4.Rakúsko42 3473 52937 525
    5.Holandsko40 7933 39935 169
    6.Švédsko38 9503 24632 757
    7.Fínsko37 6903 14130 530
    8.Nemecko36 5353 04533 630
    9.Belgicko36 4143 03531 250
    10.Francúzsko32 3462 69629 086
    11.Cyprus28 3402 36230 543
    12.Taliansko27 7882 31628 496
    13.Španielsko27 0412 25329 750
    14.Malta25 2732 10627 590
    15.Slovinsko24 2762 02326 914
    16.Estónsko22 5371 87822 540
    17.Grécko21 4981 79225 011
    18.Portugalsko21 4491 78724 666
    19.Česko20 9011 74223 232
    20.Litva19 0931 59123 400
    21.Poľsko19 0861 59126 015
    22.Lotyšsko19 0351 58623 275
    23.Slovensko18 0971 50821 361
    24.Chorvátsko16 8921 40822 151
    25.Maďarsko15 4321 28621 121
    26.Bulharsko14 4501 20412 374
    27.Rumunsko13 8771 15622 098
    Zdroj: Eurostat, earn_nt_net – ročný čistý zárobok, slobodný bez detí so 100 % priemernej mzdy; obdobie: 2025. Čisté = čistý ročný zárobok, PPS = v kúpnej sile. Mesačná suma je 1/12 ročnej (výpočet SUMDATA).
    Vodorovný stĺpcový graf čistého zárobku slobodného človeka bez detí s priemernou mzdou v 27 krajinách EÚ za rok 2025, prepočítaný na mesiac. Slovensko má približne 1 508 €, priemer EÚ 2 496 €.
    Čistý zárobok slobodného človeka bez detí so 100 % priemernej mzdy, 2025, 1/12 ročnej sumy. Zdroj: Eurostat (earn_nt_net).

    Súvislosti

    Číslo Eurostatu nie je to isté ako priemerná mzda, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR. Eurostat počíta modelového zamestnanca na plný úväzok s priemernou mzdou a odpočíta od nej dane a odvody podľa pravidiel danej krajiny. Mzdy na Slovensku podľa ŠÚ SR nájdete na stránke Priemerná mzda podľa krajov. Výkon ekonomík EÚ porovnáva stránka HDP v EÚ.

    Často kladené otázky

    Aká je priemerná čistá mzda v EÚ?

    Pri slobodnom človeku bez detí s priemernou mzdou 29 954 € ročne, teda približne 2 496 € mesačne (Eurostat, 2025).

    Koľko je čistá mzda na Slovensku v porovnaní s EÚ?

    60 % priemeru EÚ v eurách a 73 % v kúpnej sile (2025).

    Kde sú najvyššie platy v EÚ?

    Najvyšší čistý zárobok má Luxembursko (55 877 € ročne).

    Prečo sa číslo líši od priemernej mzdy ŠÚ SR?

    Eurostat používa modelový výpočet pre jedného zamestnanca na plný úväzok s priemernou mzdou, nie priemer všetkých skutočných miezd. Preto sa čísla nedajú priamo porovnávať.

    Metodika a vysvetlivky

    Ukazovateľ earn_nt_net ukazuje ročný čistý zárobok (hrubá mzda mínus daň z príjmu a odvody zamestnanca, plus prípadné dávky) pre slobodného človeka bez detí, ktorý zarába 100 % priemernej mzdy v danej krajine. Údaje sú modelové a vychádzajú z daňovo-odvodových pravidiel krajín. V roku 2024 Eurostat zmenil metodiku (prerušenie radu „b“), preto rok 2025 porovnávame len s rokom 2024, nie so staršími rokmi. PPS (štandard kúpnej sily) zohľadňuje rozdielne cenové hladiny.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, earn_nt_net – Annual net earnings – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: 2025 (porovnanie s 2024)
    • Dáta stiahnuté: 21. 10. 2026 (tabuľka aktualizovaná Eurostatom 19. 10. 2026)
    • Posledná aktualizácia článku: 21. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Minimálna mzda v EÚ (2026): porovnanie krajín

    Minimálna mzda v EÚ (2026): porovnanie krajín

    Minimálna mzda v EÚ sa v júli 2026 pohybovala od 620 € (Bulharsko) po 2 771 € mesačne (Luxembursko). Slovensko so sumou 915 € bolo na 18. mieste z 22 krajín, ktoré majú minimálnu mzdu stanovenú zákonom.

    Po prepočte na kúpnu silu (PPS), ktorá zohľadňuje rozdielne ceny, je Slovensko na 17. mieste (1 074 PPS). Za rok minimálna mzda na Slovensku stúpla o 12,1 %, čo bolo 4. najrýchlejšie tempo v EÚ.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 915 € mesačne (júl 2026), pred rokom 816 €.
    • Poradie: 18. z 22 v eurách, 17. podľa kúpnej sily (PPS).
    • Najvyššia minimálna mzda: Luxembursko 2 771 €, najnižšia: Bulharsko 620 €.
    • Susedia: Česko 923 €, Maďarsko 906 €, Poľsko 1 119 € (júl 2026).
    • Najrýchlejší rast za rok: Maďarsko (24,6 %).

    Minimálna mzda v EÚ podľa krajín (júl 2026)

    PoradieKrajinaMzda (€)Mzda (PPS)Zmena (%)
    1.Luxembursko2 7712 108+2,5
    2.Írsko2 3911 756+4,8
    3.Nemecko2 3432 164+8,4
    4.Holandsko2 3382 023+4,1
    5.Belgicko2 2341 922+5,8
    6.Francúzsko1 8671 692+3,6
    7.Slovinsko1 4821 660+16,0
    8.Španielsko1 4251 556+3,2
    9.Litva1 1531 393+11,1
    10.Poľsko1 1191 547+1,7
    11.Cyprus1 0881 220+8,8
    12.Grécko1 0731 229+4,5
    13.Portugalsko1 0731 240+5,7
    14.Chorvátsko1 0501 339+8,2
    15.Malta9941 081+3,4
    16.Estónsko946935+6,8
    17.Česko9231 015+9,8
    18.Slovensko9151 074+12,1
    19.Maďarsko9061 048+24,6
    20.Rumunsko8251 317+3,5
    21.Lotyšsko780938+5,4
    22.Bulharsko620993+12,5
    Zdroj: Eurostat, earn_mw_cur – mesačné minimálne mzdy (hrubé), stav k 1. 7. 2026; PPS (kúpna sila) sú odhady Eurostatu. Zmena (%) je za rok, oproti 1. 7. 2025, výpočet SUMDATA.
    Vodorovný stĺpcový graf minimálnej mesačnej mzdy v 22 krajinách EÚ v júli 2026. Najvyššia je v krajine Luxembursko (2 771 €), najnižšia v krajine Bulharsko (620 €). Slovensko má 915 € a je na 18. mieste.
    Minimálna mesačná mzda (hrubá), stav k 1. 7. 2026. Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur).

    Súvislosti

    Minimálnu mzdu stanovenú zákonom nemá 5 krajín EÚ (Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko). Mzdy tam určujú kolektívne zmluvy, preto v porovnaní chýbajú. Priemerné mzdy podľa krajov Slovenska nájdete na stránke Priemerná mzda podľa krajov.

    Často kladené otázky

    Aká je minimálna mzda na Slovensku v roku 2026?

    Podľa Eurostatu 915 € hrubého mesačne (stav k 1. 7. 2026).

    Ktorá krajina EÚ má najvyššiu minimálnu mzdu?

    Luxembursko – 2 771 € mesačne (júl 2026).

    Je minimálna mzda na Slovensku nižšia ako v Česku?

    Áno, v eurách mierne nižšia: Slovensko 915 €, Česko 923 € (júl 2026). Česká suma v eurách závisí aj od kurzu koruny.

    Ktoré krajiny EÚ nemajú minimálnu mzdu?

    Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Mzdové minimá tam určujú kolektívne zmluvy.

    Metodika a vysvetlivky

    Eurostat uvádza hrubú mesačnú minimálnu mzdu platnú k 1. januáru a 1. júlu. Pri krajinách, kde sa minimálna mzda vypláca viac ako 12-krát ročne (napr. Grécko, Portugalsko, Španielsko), ju Eurostat prepočítava na 12 mesiacov. Pri krajinách mimo eurozóny suma závisí aj od výmenného kurzu. PPS (štandard kúpnej sily) zohľadňuje rozdielne ceny v krajinách.

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, earn_mw_cur – Monthly minimum wages – bi-annual data – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: stav k 1. 7. 2026 (2026S2), porovnanie s 1. 7. 2025
    • Dáta stiahnuté: 21. 10. 2026
    • Posledná aktualizácia článku: 21. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Cena elektriny pre domácnosti v EÚ (1. polrok 2026)

    Cena elektriny pre domácnosti v EÚ (1. polrok 2026)

    Cena elektriny pre domácnosti na Slovensku bola v 1. polroku 2026 podľa Eurostatu 0,1985 €/kWh vrátane daní a poplatkov, teda 70 % priemeru EÚ (0,2832 €/kWh). Slovensko bolo 5. najlacnejšou krajinou z 27.

    Kým v priemere EÚ cena za rok klesla (−1,6 %), na Slovensku stúpla o 5,2 %. Po prepočte na kúpnu silu (PPS) je však Slovensko až 13. najlacnejšie, takže pre domácnosti je elektrina v pomere k cenám ostatných vecí drahšia, ako ukazuje cena v eurách.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 0,1985 €/kWh, priemer EÚ-27: 0,2832 €/kWh (1. polrok 2026).
    • Poradie Slovenska: 5. najlacnejšie z 27 krajín v eurách, 13. podľa kúpnej sily.
    • Medziročná zmena (1. polrok 2025 → 1. polrok 2026): Slovensko +5,2 %, EÚ −1,6 %.
    • Najlacnejšie: Maďarsko (0,1139 €/kWh), najdrahšie: Írsko (0,3871 €/kWh).
    • Susedia: Česko 0,2884 €/kWh, Rakúsko 0,3260 €/kWh, Maďarsko 0,1139 €/kWh, Poľsko 0,2999 €/kWh (1. polrok 2026).

    Cena elektriny pre domácnosti v EÚ: všetky krajiny (1. polrok 2026)

    PoradieKrajinaCena (€/kWh)Cena (PPS/kWh)Zmena (%)
    1.Maďarsko0,11390,1470+9,5
    2.Malta0,12680,1375+0,6
    3.Bulharsko0,13410,2104+3,2
    4.Chorvátsko0,18160,2455+12,2
    5.Slovensko0,19850,2466+5,2
    6.Luxembursko0,20230,1547−24,1
    7.Estónsko0,21180,2306−7,8
    8.Slovinsko0,21180,2414+17,0
    9.Litva0,21620,2681+2,5
    10.Portugalsko0,23670,2820−1,0
    11.Dánsko0,23750,1844−31,9
    12.Grécko0,24010,2900+4,2
    13.Lotyšsko0,24150,3046−1,0
    14.Holandsko0,24400,2080+2,3
    15.Francúzsko0,24850,2334−7,0
    16.Španielsko0,25090,2797−3,9
    17.Cyprus0,26880,2988−8,3
    18.Fínsko0,26940,2274+18,4
    19.Rumunsko0,28360,4689+47,9
    20.Česko0,28840,3434−9,3
    21.Poľsko0,29990,4112+17,2
    22.Švédsko0,30620,2460+15,4
    23.Taliansko0,31420,3277−4,5
    24.Rakúsko0,32600,2861+12,2
    25.Belgicko0,35750,3160+0,1
    26.Nemecko0,36180,3243−5,7
    27.Írsko0,38710,3281+19,8
    Zdroj: Eurostat, nrg_pc_204 – ceny elektriny pre domácnosti, spotreba 2 500 – 4 999 kWh ročne (pásmo DC), všetky dane a poplatky; obdobie: 1. polrok 2026. Poradie je od najlacnejšej krajiny. Zmena (%) je oproti 1. polroku 2025, výpočet SUMDATA z cien v €.
    Vodorovný stĺpcový graf cien elektriny pre domácnosti v 27 krajinách EÚ v 1. polroku 2026. Slovensko má 0,1985 €/kWh, priemer EÚ je 0,2832 €/kWh. Najdrahšie je Írsko, najlacnejšie Maďarsko.
    Ceny elektriny pre domácnosti vrátane daní, 1. polrok 2026. Zdroj: Eurostat (nrg_pc_204).

    Súvislosti

    Cena za rok stúpla v 16 z 27 krajín EÚ. Rozdiely medzi krajinami vychádzajú z ceny energie, sieťových poplatkov, daní a štátnej regulácie. Ceny energií sú súčasťou spotrebiteľských cien. Ich vplyv na celkovú infláciu nájdete na stránkach Inflácia na Slovensku a Inflácia v EÚ.

    Pre predstavu: 2 500 kWh pri priemernej slovenskej cene vychádza približne na 496 € ročne, pri priemere EÚ na 708 €. Ide o ilustračný výpočet, skutočný účet závisí od tarify a dodávateľa.

    Často kladené otázky

    Koľko stojí 1 kWh elektriny na Slovensku?

    Podľa Eurostatu v 1. polroku 2026 priemerne 0,1985 €/kWh vrátane daní a poplatkov (domácnosť: spotreba 2 500 – 4 999 kWh ročne).

    Kde je v EÚ najlacnejšia elektrina?

    V 1. polroku 2026 v Maďarsku (0,1139 €/kWh). Slovensko bolo 5. najlacnejšie.

    Kde je v EÚ najdrahšia elektrina?

    V Írsku (0,3871 €/kWh).

    Zdražela elektrina na Slovensku?

    Áno, medziročne o 5,2 % (1. polrok 2025 → 1. polrok 2026), kým v priemere EÚ cena klesla (−1,6 %).

    Metodika a vysvetlivky

    Eurostat zverejňuje ceny elektriny pre domácnosti dvakrát ročne. Uvedené ceny platia pre domácnosť v pásme DC (spotreba 2 500 – 4 999 kWh ročne) a zahŕňajú všetky dane, odvody a poplatky. PPS (štandard kúpnej sily) je umelá mena, ktorá zohľadňuje rozdielne cenové hladiny krajín. Ukazuje, aká drahá je energia v pomere k tomu, čo si za peniaze v danej krajine kúpite. Údaje za 1. polrok 2026 môžu byť pri niektorých krajinách predbežné (Eurostat ich označuje „p“).

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, nrg_pc_204 – Electricity prices for household consumers – bi-annual data (from 2007 onwards) – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: 1. polrok 2026 (porovnanie s 1. polrokom 2025)
    • Dáta stiahnuté: 21. 10. 2026 (tabuľka aktualizovaná Eurostatom 19. 10. 2026)
    • Posledná aktualizácia článku: 21. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.

  • Cena plynu pre domácnosti v EÚ (1. polrok 2026)

    Cena plynu pre domácnosti v EÚ (1. polrok 2026)

    Cena plynu pre domácnosti na Slovensku bola v 1. polroku 2026 podľa Eurostatu 0,0626 €/kWh vrátane daní a poplatkov, teda 57 % priemeru EÚ (0,1103 €/kWh). Slovensko bolo 4. najlacnejšou krajinou z 23.

    Kým v priemere EÚ cena za rok klesla (−3,5 %), na Slovensku stúpla o 6,6 %. Po prepočte na kúpnu silu (PPS) je Slovensko 5. najlacnejšie, poradie sa teda takmer nemení.

    Rýchle fakty

    • Slovensko: 0,0626 €/kWh, priemer EÚ-27: 0,1103 €/kWh (1. polrok 2026).
    • Poradie Slovenska: 4. najlacnejšie z 23 krajín v eurách, 5. podľa kúpnej sily.
    • Medziročná zmena (1. polrok 2025 → 1. polrok 2026): Slovensko +6,6 %, EÚ −3,5 %.
    • Najlacnejšie: Maďarsko (0,0330 €/kWh), najdrahšie: Švédsko (0,2201 €/kWh).
    • Susedia: Česko 0,0901 €/kWh, Rakúsko 0,1240 €/kWh, Maďarsko 0,0330 €/kWh (1. polrok 2026).

    Cena plynu pre domácnosti v EÚ: všetky krajiny (1. polrok 2026)

    PoradieKrajinaCena (€/kWh)Cena (PPS/kWh)Zmena (%)
    1.Maďarsko0,03300,0426+7,8
    2.Chorvátsko0,05020,0678+8,9
    3.Rumunsko0,05940,0983+6,3
    4.Slovensko0,06260,0777+6,6
    5.Litva0,06290,0780−5,7
    6.Bulharsko0,06540,1026−14,5
    7.Grécko0,07710,0931−11,3
    8.Španielsko0,07870,0877−10,0
    9.Estónsko0,07960,0866−7,0
    10.Lotyšsko0,08120,1023+1,0
    11.Belgicko0,08460,0748−7,9
    12.Luxembursko0,08590,0657−7,5
    13.Slovinsko0,08590,0979+1,2
    14.Česko0,09010,1074−6,8
    15.Taliansko0,11370,1186−8,3
    16.Nemecko0,11560,1036−4,9
    17.Írsko0,11830,1002−1,0
    18.Dánsko0,12110,0940−7,3
    19.Rakúsko0,12400,1088+1,6
    20.Portugalsko0,12560,1496−0,7
    21.Francúzsko0,13470,1265+3,7
    22.Holandsko0,16220,1382+0,5
    23.Švédsko0,22010,1768+3,4
    Zdroj: Eurostat, nrg_pc_202 – ceny plynu pre domácnosti, spotreba 20 – 199 GJ ročne, t. j. približne 5 600 – 55 300 kWh (pásmo D2), všetky dane a poplatky; obdobie: 1. polrok 2026. Poradie je od najlacnejšej krajiny. Zmena (%) je oproti 1. polroku 2025, výpočet SUMDATA z cien v €.
    Vodorovný stĺpcový graf cien plynu pre domácnosti v 23 krajinách EÚ v 1. polroku 2026. Slovensko má 0,0626 €/kWh, priemer EÚ je 0,1103 €/kWh. Najdrahšie je Švédsko, najlacnejšie Maďarsko.
    Ceny plynu pre domácnosti vrátane daní, 1. polrok 2026. Zdroj: Eurostat (nrg_pc_202).

    Súvislosti

    Cena za rok stúpla v 10 z 23 krajín EÚ. Rozdiely medzi krajinami vychádzajú z ceny energie, sieťových poplatkov, daní a štátnej regulácie. Ceny energií sú súčasťou spotrebiteľských cien. Ich vplyv na celkovú infláciu nájdete na stránkach Inflácia na Slovensku a Inflácia v EÚ.

    Často kladené otázky

    Koľko stojí 1 kWh plynu na Slovensku?

    Podľa Eurostatu v 1. polroku 2026 priemerne 0,0626 €/kWh vrátane daní a poplatkov (domácnosť: spotreba 20 – 199 GJ ročne, t. j. približne 5 600 – 55 300 kWh).

    Kde je v EÚ najlacnejší plyn?

    V 1. polroku 2026 v Maďarsku (0,0330 €/kWh). Slovensko bolo 4. najlacnejšie.

    Kde je v EÚ najdrahší plyn?

    Vo Švédsku (0,2201 €/kWh).

    Zdražel plyn na Slovensku?

    Áno, medziročne o 6,6 % (1. polrok 2025 → 1. polrok 2026), kým v priemere EÚ cena klesla (−3,5 %).

    Metodika a vysvetlivky

    Eurostat zverejňuje ceny plynu pre domácnosti dvakrát ročne. Uvedené ceny platia pre domácnosť v pásme D2 (spotreba 20 – 199 GJ ročne, t. j. približne 5 600 – 55 300 kWh) a zahŕňajú všetky dane, odvody a poplatky. PPS (štandard kúpnej sily) je umelá mena, ktorá zohľadňuje rozdielne cenové hladiny krajín. Ukazuje, aká drahá je energia v pomere k tomu, čo si za peniaze v danej krajine kúpite. Údaje za 1. polrok 2026 môžu byť pri niektorých krajinách predbežné (Eurostat ich označuje „p“).

    Zdroj a aktualizácia

    • Zdroj: Eurostat, nrg_pc_202 – Gas prices for household consumers – bi-annual data (from 2007 onwards) – ec.europa.eu/eurostat
    • Obdobie dát: 1. polrok 2026 (porovnanie s 1. polrokom 2025)
    • Dáta stiahnuté: 21. 10. 2026 (tabuľka aktualizovaná Eurostatom 19. 10. 2026)
    • Posledná aktualizácia článku: 21. 10. 2026

    Súvisiace stránky na SUMDATA

    Mesačný prehľad slovenskej ekonomiky do mailu

    Newsletter „Slovensko v číslach“: raz mesačne najnovšie údaje o mzdách, cenách, nezamestnanosti a regiónoch. Zadarmo.